K 30. výročiu Nežnej revolúcie pripravil Ústav literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF niekoľko kultúrnych podujatí, viažucich sa k zlomovým spoločenským udalostiam v novembri 1989. Kľúčovou témou festivalu sa stala reflexia slobody a neslobody v československom umení. Projekt sa realizoval v spolupráci s Ústavom pamäti národa, ktorý už niekoľko rokov organizuje celoslovenský Festival slobody. Prvým podujatím festivalu bol tematický večer s názvom „BÁSNIK A POLITIK MIROSLAV VÁLEK“ (5.11.2019), ktorý zahŕňal premietanie dokumentárneho filmu slovenského režiséra Patrika Lančariča (Válek, 2018) a následnú odbornú diskusiu. O sporných momentoch Válkovej osobnosti, jeho poézii a kultúrnom živote počas normalizácie sa zhováral moderátor Juraj Malíček s literárnymi teoretikmi Igorom Hochelom, Zoltánom Rédeyom a Tomášom Lietavcom.
Od 11. do 15. novembra prebiehal v priestoroch Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie cyklus živých prednáškových blokov nazvaný „UMENÍM K SLOBODE ´89“, na ktorých vysokoškolskí pedagógovia a vedeckí pracovníci ÚLUK-u reflektovali umelecké diela tematizujúce život československej spoločnosti v rokoch 1948 – 1989, ale aj prvé roky po tomto zlome.
V rôzne ladených (teoretických, diskusných, tvorivých) blokoch študenti postupne rozkrývali problémové okruhy ako „Fenomén sledovania v období socialistického režimu a v súčasnosti“ (s Mgr. Petrom Brezňanom, PhD.), „Poetika normalizačnej kinematografie“ a „89´ v československej kinematografii“ (s doc. Jurajom Malíčkom, PhD.). Reflektovaná bola estetika „socialistického“ bývania vs. tradičnej ľudovej architektúry (s Mgr. Petrou Baďovou, PhD.); počúvali sa piesne, ktoré sa stali symbolom nežnej revolúcie (s Mgr. Radoslavom Lakoštíkom). Uvažovalo sa tiež o fenoméne múru a o detstve za železnou oponou, ako ho zachytil český ilustrátor Petr Sís (s Mgr. Hanou Zeleňákovou, PhD.) a čítali sa vybrané pasáže z rozhovoru Jána Štrassera s Ivanom Štrpkom („Básnik a nežná – od opojenia k vytriezveniu“ s Mgr. Tomášom Lietavcom). Novembrový týždeň zavŕšila diskusia k filmu Kawasakiho růže o vytrácaní sa kolektívnej pamäti, o dosahu revolučnej zmeny ´89 na súčasné generácie („Nežná revolúcia – vyhliadky a skutočnosť“ s Mgr. Petrom Zlatošom, PhD.).
Počas festivalu sa na niektorých seminároch premietali krátke dokumentárne filmy z archívu Ústavu pamäti národa, ktoré zapĺňajú biele miesta pri spomínaní si na život v totalitnom zriadení (Junáci z prachu, 2010, November + 20, 2009, Tiene Barbarskej noci, 2012, Tóny v tichu, 2011).
Študenti sa zúčastnili aj na výstave Podoby slobody/Faces of Freedom v Nitrianskej galérii, kde v rámci workshopu s názvom „Čo pre nás znamená sloboda?“ interaktívne reagovali na vystavené diela a zároveň diskutovali o slobode a zodpovednosti, hraniciach a múroch a o hrozivosti ideológií (s Mgr. Evou Parilákovou, PhD. a za účasti kurátora výstavy Omara Mirzu).
Festival slobody sa ukončil 20. novembra 2019 premietaním celovečerného hraného filmu BALÓN (2018), v ktorom režisér Michael Herbig sugestívne zobrazil túžbu dvoch východonemeckých rodín po slobode.
