Tematizovanie minulosti na dva spôsoby

Po dlhšej odmlke sa 7. mája 2021 opäť čítali umelecké texty tematizujúce neslobodu. Tentokrát sme sa zamerali na novelu Ľuby Lesnej Alma Rosé a román Bernharda Schlinka Predčítač. Prvý text vypovedal o otrasnej skutočnosti osvienčimského tábora a o podmienkach v ženskom orchestri, ktorý viedla talentovaná viedenská huslistka Alma Rosé. Diskutovalo sa o vzťahu histórie a umeleckej fikcie, o traume, ktorá môže poznačiť nielen individuálny život, ale aj celú spoločnosť, o metafore hudby, ktorá môže iba do istej miery ponúknuť únik z reality, o vôli spomínať a pripomínať si históriu, napr. aj čítaním literatúry.

A potom prišiel na rad román, ktorý spomínal na vojnu z opačnej strany – z perspektívy mladej generácie, ktorá sa vyrovnáva s nemeckou minulosťou svojich otcov, strýkov, profesorov, susedov ap. Tiež išlo o príbeh ženy, ale túto po vojne súdili za nacistickú minulosť. Čítali sme iba fragment z románu, ale aj z krátkeho ponoru bol zreteľný zmätok človeka, ktorý má rád toho, kto v minulosti zlyhal, zmätok z túžby pochopiť druhého, odpustiť mu, ale aj ho spravodlivo odsúdiť…

Bežne sa na dielni číta ticho, každý pri svojej šálke čaju, no aj toto, v poradí druhé stretnutie na pôde UKF v Nitre, muselo prebehnúť online. Na konci bolo všetkým jasné, že jeden a pol hodiny nám nestačí, pretože s textami sa otvorilo toľko okruhov, ktoré by pokojne uniesli aj celé dopoludnie.

Leave A Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *