Charakteristika ÚLUK

Filozofia a metodológia

Naše pracovisko sa dlhodobo venuje teoretickej reflexii a interpretácii umenia a ďalších estetických fenoménov. Centrom nášho odborného záujmu sú najaktuálnejšie umelecké a (pop)kultúrne obsahy, fenomény, prejavy atď., zároveň permanentne rozvíjame kritickú (re)interpretáciu tradičného umenia. Zmysel uvedeného skúmania vidíme nielen v produktívnom rozvíjaní súčasného estetického myslenia na Slovensku a v zahraničí, ale aj v aplikácii výsledkov do reálnej praxe, a to aj v súlade so spoločenskou potrebou humanizácie a kultivácie verejného života. Jednou z hmatateľných podôb nášho úsilia o pragmatický dosah výskumu predstavuje aj garancia erudovaného vysokoškolského vzdelávania v rámci štúdia estetiky a estetickej výchova.

Špecifickosť našej metodológie, ktorá je známa aj pod označením „Nitrianska škola“ (resp. „recepčná estetika“„pragmatická estetika“), spočíva v chápaní umeleckého diela alebo iného estetického fenoménu ako osobitej formy komunikácie medzi autorom a príjemcom, ktorej výsledkom je jedinečný estetický zážitok vnímateľa. Tento dosah estetického fenoménu na človeka (jeho vedomie, podvedomie, ale aj telesnosť) pre nás predstavuje nevyhnutné východisko autentického vedeckého výskumu.

Akosť estetickej výpovede, ktorú pri vnímaní zakúšame ako jej účinok či pôsobnosť, označujeme slovným spojením výrazová kvalita (výraz, kategória, modalita, ráz, register atď.): „Výrazové kvality výpovede zisťujeme pri jej vnímaní (príjme, recepcii). Prvorado sa to deje na základe zakúšania jej účinku, a to zväčša v podobe pocitu, dojmu, zážitku či naladenia, ktoré v nás výpoveď vyvoláva. Východiskom pri určovaní výrazových kategórií je teda vlastná vnímateľova skúsenosť (empíria). Táto skúsenosť je zložito podmienená. Ovplyvňuje ju historický stav kultúrneho prostredia, v ktorom je príjemca zakotvený, jeho vzdelanie, intelekt a ostatné osobnostné danosti, ako aj mnohé ďalšie činitele“ (Plesník a kol., 2008, s. 16). „Pri tvorbe a vnímaní umeleckého diela je pôsobnosť, ktorej kvalitu zachytávajú výrazové kategórie, rozhodujúca. V umení totiž ide vždy o to, nejako zapôsobiť, vyvolať u vnímateľa určitý stav (navodiť zážitok krásy, povzniesť, vzbudiť napätie, šokovať, pobaviť, prinútiť k zamysleniu, narušiť isté stereotypy a konvencie, zasiahnuť do hlbín podvedomia atď.)“ (Plesník a kol., 2008, s. 17).

V tradičnej estetike označujú recepčnú pôsobnosť výpovede estetické kategórie ako krásne, vznešené, tragické, komické, groteskné, burleskné atď. K ďalším výrazovým kvalitám patrí napríklad aj ironické, vulgárne, expresívne, subtílne, kontemplatívne, markantné, kontrastné, decentné, absurdné, zvláštne, typické, bizarné, pôvabné, spirituálne, patetické, banálne, explicitné, implicitné, erotické, mysteriózne, fantastické, dramatické atď. Počet výrazových kvalít je však samozrejme oveľa väčší a permanentne otvorený nielen s ohľadom na zložitosť medziľudskej komunikácie, ale aj z dôvodu neustáleho vzniku nových umeleckých a estetických fenoménov, ktoré majú schopnosť zachytiť rôzne, zatiaľ verbálne nevyjadriteľné výrazové nuansy. K novším výrazovým kvalitám potom možno priradiť napr. show, cool, horor, industriálnosť, seriálovosť, sériovosť, zábavnosť, škaredosť, klipovitosť výrazu atď.

Východiskový metodologický nástroj na pochopenie a následnú analýzu každého estetického artefaktu preto pre nás predstavuje výrazová sústava vypracovaná Františkom Mikom. Ide o systém výrazových kvalít, ktoré sú v ňom zachytené vo vzájomných súvislostiach (podľa ich dôležitosti a špecializácie). „Základné výrazové kategórie sú v Mikovom modeli usporiadané do protikladných dvojíc (ide o princíp tzv. binárnych opozícií). Sú to tieto protiklady: operatívnosť – ikonickosť, zážitkovosť – pojmovosť a subjektívnosť – sociatívnosť.“ (Plesník a kol., 2008, s. 23). Ďalšie výrazové kategórie sú potom uvedeným východiskovým kvalitám podriadené a rozvíjajú ich.

Bližšie pozri: http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/autor/3/vyrazova-sustava

Koncepcia

S ohľadom na našu snahu efektívne reagovať na to, čo je v umení a kultúre živé, sa riadime tromi koncepčnými kritériami:

aktuálnosťnašim primárnym cieľom je odborná kritická reflexia tzv. živého umenia, resp. živej kultúry, teda toho, čo je aktuálne vnímané, recipované a interpretované (súčasťou živej kultúry môže byť sonáta, lyrická báseň, videoart, komiks, svetelná inštalácia, punková pieseň, rockový koncert, tetovanie, prírodný priestor, konkrétna subkultúra, televízny seriál atď.)

interdisciplinaritas ohľadom na úsilie o komplexnosť našej vedecko-pedagogickej činnosti a aj v nadväznosti na charakter estetiky ako disciplíny prehlbujeme interdisciplinárny diskurz medzi estetikou a inými príbuznými vedeckými oblasťami (filozofiou, antropológiou, psychológiou, sociológiou, kulturológiou, komparatistikou, environmentalistikou, teóriou médií atď.)

aplikovateľnosťpri riešení výskumných projektov a realizácii odborných a pedagogických aktivít kladieme dôraz na ich efektivitu a zmysluplnú využiteľnosť v kultúrno-spoločenskej praxi

Poslanie

Naše pracovisko si kladie za cieľ:

  • podieľať sa na rozvoji estetiky a myslenia o umení a kultúre
  • riešiť vedecké projekty, ktoré vedú k hlbšiemu porozumeniu nových estetických fenoménov v súčasnom umení a kultúre
  • rozvíjať ďalšie interpretačné stratégie ako funkčné nástroje k vysvetleniu rôznych estetických fenoménov
  • realizovať odborné aj vzdelávacie aktivity s pragmatickým dosahom na spoločnosť a verejný život
  • v rámci estetického vzdelávania reagovať na nové výzvy a potreby školstva a rozvíjať nielen odbornosť budúcich absolventov, ale aj ich kritické myslenie, empatiu, argumentačné schopnosti a ďalšie soft skills ako nevyhnutné podmienky profesijnej úspešnosti a uplatniteľnosti

Leave A Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *