Viacerí naši študenti sa uplatnili v rôznych profesiách a spoločenských oblastiach zameraných na oblasť umenia a kultúry (kultúrne inštitúcie, vedecko-výskumná činnosť, umelecká kritika, masmédiá, odborné a pedagogické aktivity atď.). Na tomto mieste ponúkame osobné názory niektorých našich absolventov na ich vlastnú skúsenosť so štúdiom estetiky.

Mgr. Nina Vrbanová, PhD.

zástupkyňa riaditeľa a hlavná kurátorka Kunsthalle, Bratislava

S ohľadom na prax, v ktorej pôsobím, bol najväčším prínosom nepochybne hutný tréning a paralelne teoretické poznanie v oblasti interpretácie umenia. V rámci 5-ročného štúdia sme dostávali množstvo zadaní v podobe písania (seminárnych prác, interpretácií, recenzií, kritík, etc.), a to od “nepoučených” k “poučeným” (študovaným). V porovnaní s inými katedrami na Slovensku, ktoré vyučujú a skúmajú oblasť súčasnej estetiky, to aj dnes hodnotím ako veľkú devízu ÚLUK, ktorá má priamy vzťah a presah k praxi a uplatneniu študentov. Rozumieť, poznať a mať zručnosť “zdieľne” interpretovať umelecké diela rôzneho druhu, znamená v prenesenom význame “chápať svet”, ktorý je dnes mimoriadne zložitý. Iste, v ére digitalizácie a technologizácie spoločnosti sa čosi ako “veda o kráse” môže javiť elitne, okrajovo či neprakticky. Osobne som ale presvedčená o tom, že naopak, práve v tomto kontexte naberajú humanitné vedy vrátane estetiky nové opodstatnenie. Sú totiž viac než relevantné voči povahe sveta, aký nás obklopuje, všimnime si len exponovanú vizualitu médií, reklamy, verejného priestoru, dokonca politiky… Teória a prax interpretácie ponúka funkčný nástroj, ako týmto fenoménom rozumieť, ako ich uchopovať, ako sa ich v pozitívnom význame – zmocňovať, ako ich demaskovať, etc.

doc. Mgr. Lukáš Wojcziechovski, PhD.

docent na Fakulte masmediálnej komunikácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, profesionálny fotograf

Pochádzam z rodiny, ktorá vždy mala a má veľmi intenzívny vzťah ku kultúre a umeniu. Bol to aj dôvod výberu tohto štúdia. Veľmi významnou mierou k nezabudnuteľným krokom štúdia prispeli pedagógovia a podporná a zároveň komorná atmosféra s tvorivým potenciálom mojich spolužiakov, s ktorými sme sa slobodne realizovali v našich záujmoch spojených s estetickými disciplínami. Prehľad o umení a kultúre by mal patriť k základnému fondu vzdelaného človeka, ktorý sa chce s adekvátnou citlivosťou vnímania pohybovať vo svete. Práve toto štúdium estetiky nie len nadväzovalo na moje predchádzajúce skúsenosti (praktické či teoretické), ale výraznou mierou prispelo k osobnému rozvoju pri poznávaní zmyslami všetkého okolo mňa, ale aj k praktickému uplatneniu v bežnej praxi. Osobne som sa uplatnil na univerzite: predtým na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Katedre Masmediálnej komunikácie a reklamy, neskôr, od roku 2015, pôsobím na Univerzite sv. Cyrila a Metoda na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Umožnilo mi to štúdium estetiky a moje osobné praktické záujmy, ktoré som využil aj pri štúdiu fotografie a práci na medzinárodných filmových produkciách. Preto si myslím, že absolvent estetiky, ktorý štúdium poctivo absolvuje a získa schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať sa vie uplatniť v širokom spektre oblastí, ktoré sa spájajú v odvetví kreatívneho priemyslu.

Samuel Trnka

humorista, stand-up komik

Štúdium estetiky malo pre mňa obrovský význam v tom, že ma pobádalo k analytickej práci. Vďaka tomu som sa naučil rozobrať umelecké diela na jednotlivé stavebné súčiastky. To mi veľmi pomohlo pri mojej neskoršej tvorivej práci, lebo som lepšie rozumel tomu, čo vlastne robím. Zároveň som sa počas štúdia pomerne dôverne oboznámil s míľnikmi umeleckej tvorby a zo školy som vyšiel veľmi solídne zorientovaný v dejinách umenia. Umožnilo mi to nespraviť si hanbu na akejkoľvek vernisáži či premiére, takže sa so mnou chceli kamarátiť aj naozaj talentovaní ľudia. Veľmi ma nakopli aj prednášky z dejín rôznych umeleckých druhov. Keďže umenie sa nerozvíja vo vákuu, ale reaguje na to, čo sa deje v spoločnosti, začal som sa zaujímať o históriu ako takú. Estetika, veda o kráse, môže znieť ako niečo, čo sa nedá v reálnom živote „schosnovať“. Opak je pravdou. Štúdium v Nitre nie je rozdumovaním nad filozofickými konceptmi. Je to komplexný balík porozumenia tvorbe a jej premenám v behu dejín v najširšom možnom zábere. Neľutujem ani jeden zo šiestich rokov, ktoré som strávil pri päťročnom štúdiu tohto odboru.

Mgr. Erik Vilím, PhD.

estetik a kurátor, organizátor diskusného formátu talking art heads a manažér edičných projektov v Kunsthalle Bratislava

Najväčším prínosom štúdia estetiky pre mňa bolo niečo, čo som predtým nebral ani ako legitímnu súčasť nazerania na umenie – uvedomenie si dôležitosti interpretácie. Dôraz na interpretáciu, ktorý predstavuje základ Nitrianskej školy, znamenal pre mňa oslobodenia sa od naučených fráz, definícií a termínov kunsthistórie. Nitrianska estetika mi však taktiež ukázala, ako svoje vlastné východiskové interpretačné tvrdenia „ukotviť“ v estetických a teoretických koncepciách, ako moju argumentáciu kontextualizovať do hlbších filozofických tvrdení. Často hovorím, že som s umením prišiel do skutočného kontaktu až na ÚLUK, dovtedy som sa s ním stretával iba sprostredkovane. Individuálny prístup vyučujúcich u mňa zanechal stopy, nielen čo sa týka akejsi vkusovej kultivácie, ale aj bežného, politického a spoločenského názorového smerovania. Veľkú rolu v tom zohral nielen ľudský prístup celého pedagogického kolektívu, ale aj ich ochota pracovať nad rámec vyučovacích hodín. Jednou z vecí, ktoré mi v súvislosti so štúdiom estetiky na ÚLUK tiež utkveli v pamäti, bolo napríklad uvedomenie si, že neexistuje „hlúpa“ či zbytočná otázka. Jednosmerná „výučba“ študentov, najmä stredných škôl, prakticky „vyhubila“ odhodlanosť pýtať sa, klásť otázky či polemizovať – čo je pre filozofickú disciplínu, akou je estetika, úplný základ.