Vedecké aktivity nášho pracoviska sa zameriavajú na základný heuristický výskum v oblasti široko ponímanej umenovedy a estetiky. Dôraz kladieme na interdisciplinaritu, empirickú konkrétnosť a pragmatickú využiteľnosť. Koncepčne a metodologicky sa náš výskum zakladá na výrazovej teórii Františka Mika a teórii intertextuality a interdisciplinarity Antona Popoviča a Jána Kopála, ktorí boli zakladateľmi a kľúčovými postavami Nitrianskej školy. Ide zároveň o koncepciu „recepčnej poetiky“, „pragmatiky textu“, „environmentálne ohľaduplnej estetiky“, „praktickej estetiky“, resp. „estetiky obrátenej k životu“ ako bola neskôr rozpracovaná Ľubomírom Plesníkom. Ústrednou tézou tohto prístupu je téza o recepčnom, resp. funkčnom bytí diela (dielo existuje iba ako fakt recipientovho vedomia).

Konkrétne oblasti nášho výskumu predstavujú:
– vyjadrovacie prostriedky umenia a kultúry
– teória interpretácie umeleckého diela (literárneho, výtvarného, hudobného, divadelného, filmového)
– dejiny a súčasnosť estetického myslenia
– dejiny a súčasnosť umeleckých štýlov (literatúra, výtvarné umenie, hudba, divadlo, film)
– antropologická estetika (psychológia, sociológia a antropológia v umení a estetike a výskum archetypov, symbolov v mytológii, náboženstvách a rozprávkach)
– mimoumelecké estetično (estetika prírody, krajiny a vecí, estetika životného štýlu)
– arcitextuálna tematológia
– estetická reflexia populárnej kultúry
– praktická estetika ako zážitkové vzdelávanie v oblasti umenia (kultivácia vnímania umenia, popkultúry a kultúry ako súčasť základného, stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania)