Komu je určené štúdium estetiky?

Ak máte radi umenie a (pop)kultúru (radi počúvate hudbu, sledujete filmy, čítate knihy, chodíte do divadla alebo do galérie), určite ste už mali skúsenosť s tým, že niektoré z diel vás silno zasiahlo alebo malo rozhodujúci vplyv na vaše vnímanie a chápanie života. Možno vás v dobrom slova zmysle vyprovokovalo, dojalo, originálne zabavilo alebo aj zneistilo; možno vás prinútilo premýšľať nad vecami tak, ako ste dovtedy ešte nepremýšľali. Všetky tieto dôležité diela však mali spoločné to, že pre vás veľa znamenali.

Možno ste si potom postupne uvedomili, že je pre vás svet umenia a (pop)kultúry natoľko zaujímavý a príťažlivý,  že by ste sa mu chceli venovať aj v rámci budúcej profesie – kvalitne písať o najnovších dielach, ovplyvňovať odborný dialóg o umení a kultúre, tvoriť umelecké projekty alebo sa podieľať na kultivácii spoločenského života v niektorej z kultúrnych oblastí. Alebo by ste si vedeli predstaviť, že by ste o umení, (pop)kultúre a ich rôznom pôsobení na život človeka radi diskutovali so študentmi na základných alebo stredných školách (alebo aj v rámci alternatívnych vzdelávacích inštitúcií a organizácií), pretože to považujete za dôležitú súčasť rozvoja ich osobnosti a hľadania vlastnej identity. Aj v takomto prípade by vás štúdium nitrianskej estetiky alebo estetickej výchovy mohlo osloviť a splniť vaše očakávania.

Čím sa estetika zaoberá?

Pojem „estetika“ pochádza zo starogréckeho pojmu aísthēsis, ktorý označoval vnímavosť, resp. cit pre krásu. Takto chápaná estetika bola súčasťou filozofického uvažovania od počiatku ľudských dejín a prvotne hľadala odpovede na otázku, prečo niečo vnímame a prežívame ako krásne. Tradične sa preto spájala so skúmaním umenia alebo mimoumeleckého estetična (najmä prírodného krásna) na človeka. Ako samostatná filozofická disciplína vznikla v roku 1750 a vymedzil ju A. G. Baumgarten.

V súčasnosti sa však estetika chápe oveľa širšie a otvorenejšie – hľadá totiž odpovede na otázky, ako a prečo na nás pôsobí nielen umenie, ale aj popkultúra a iné estetické a kultúrne fenomény (napr. aj prírodná krajina, veci, konkrétna subkultúra atď.). Venuje sa teda celej živej, teda vnímateľmi aktuálne prežívanej kultúre, ktorej účinky môžu byť veľmi rozdielne: Dielo na nás môže pôsobiť krásne, škaredo, dramaticky, komicky, ironicky, cool, hororovo, melancholicky, kontemplatívne, spirituálne, humorne, provokatívne, kontroverzne, tragicky, zábavne, gýčovito atď. Takto chápaná estetika sa potom zaoberá celým spektrom možného pôsobenia estetických javov na naše vedomie aj podvedomie (na naše cítenie, vnímanie, myslenie alebo aj naše telo) a snaží sa vysvetliť dôvody umeleckého, resp. estetického zážitku. Uvedený prístup je špecifikom práve nitrianskej estetiky.

Čo je podstatou štúdia nitrianskej estetiky?

Nitrianske štúdium estetiky predstavuje systematické a tvorivé štúdium umenia, (pop)kultúry, mimoumeleckého estetična a ďalších estetických fenoménov. Súčasťou uvedeného vzdelávania sú rôzne umelecké a popkultúrne druhy a žánre (literatúra, výtvarné umenie, fotografia, hudba, divadlo, film atď.), médiá, formy a štýly. (Napríklad: lyrická poézia, psychologický román, videohra, subkultúra punku, rocková pieseň, japonská báseň haiku, artový film, surrealistický obraz, horor, svetelná inštalácia, experimentálna poézia, slam poetry, hip hop, estetika vecí, estetika prírody a mesta, graffiti, street art a i.) Jeho osobitosť v rámci slovenského vzdelávacieho systému spočíva v tom, že ide o živý a aktuálny humanitný odbor, ktorý študentovi umožní do hĺbky a zároveň v potrebných súvislostiach porozumieť problematike umenia a (pop)kultúry tak, aby bol schopný sa kreatívne a odborne profesionálne uplatniť v akejkoľvek kultúrnej alebo kultúrno-vzdelávacej oblasti.

V čom je nitrianska estetika špecifická?

Štúdium estetiky a estetickej výchovy garantuje Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, ktorý má štatút progresívneho pracoviska s dlhoročnou tradíciou a dôsledne prepracovanou metodológiou recepčnej a pragmatickej estetiky (známej od 60. rokov pod názvom Nitrianska škola).

Špecifickosť nami ponúkaného štúdia spočíva v jeho dlhodobo rozvíjanej metodológii tzv. pragmatickej estetiky, recepčnej estetiky, resp. estetiky obrátenej k životu. Tá je založená na tom, že pri skúmaní umeleckého diela alebo iného estetického javu vždy vychádzame z autentického estetického zážitku diváka, čitateľa, poslucháča, teda vnímateľa diela. Najprv si teda kladieme otázku, ako na nás dielo pôsobí a prečo je to tak a až následne smerujeme k objavovaniu a poznávaniu ďalších dôležitých kontextov a súvislostí, ktoré sú potrebné k hlbšiemu a komplexnejšiemu pochopeniu diela (život a tvorba autora, vplyv spoločenského diania a tradície na dielo atď.). Takýto prirodzený a zároveň hĺbkový prístup k skúmaniu umenia a estetických javov sugestívne približuje aj zakladateľ nitrianskej estetiky (známej pod označením Nitrianska škola), František Miko. Vníma ho ako dôležitú poznávaciu aj sebarozvíjajúcu alternatívu k povrchnému a často nesústredenému vnímaniu dnešného sveta presýteného množstvom informácií a silných, predovšetkým vizuálnych podnetov:

 „V takejto situácii sa zdá, že má – paradoxne – väčší zmysel naučiť sa plne, uvedomele zažiť jedno veľké dielo, než poznať celé dejiny literatúry a umenia. Tie nás síce presvedčujú o veľkosti umelcov a ich diel, ale neposkytnú skúsenosť o tom, ako jedno dielo môže preniknúť ľudským vnútrom a nechať v ňom trvalé stopy alebo trvalú oporu pre život“ (Miko, 1995, s. 22).

Aký zmysel má študovať estetiku v súčasnej dobe?

Pri rozhodovaní sa o ďalšom svojom profesijnom smerovaní sa do veľkej miery intuitívne riadime podľa toho, čo nám je blízke, na čo máme talent a schopnosti, ale aj podľa približnej predstavy o tom, čo by nás v budúcnosti napĺňalo a dávalo nášmu štúdiu zmysel. Určite však dôležitú úlohu zohráva aj to, či sa s daným odborom úspešne uplatníme a budeme sa vedieť „uživiť“. Logika súčasného sveta je v tomto zmysle zdanlivo jasná a jednoduchá – apeluje sa na štúdium takých študijných programov, ktoré sú pre človeka aj celú spoločnosť okamžite ekonomicky prínosné. A je známe, že humanitné odbory, vrátane odboru estetika, momentálne do uvedeného trendu, žiaľ, celkom nepatria.

Reálna pracovná prax však čoraz viac ukazuje, že ani štúdium trhovo lukratívneho odboru ešte nemusí byť zárukou úspešného uplatnenia absolventa. Je to spôsobené aj tým, že spoločnosť sa pod vplyvom digitalizácie a technologizácie tak dynamicky mení, že je dnes ťažko predvídať, aké profesie budú v budúcnosti najviac potrebné. Čoraz častejšie sa od absolventa vysokej školy požadujú skôr také profesijné zručnosti a schopnosti, ktoré by mu umožnili flexibilne, ale pritom erudovane reagovať na tieto permanentné spoločenské zmeny. Ide predovšetkým o kritické a originálne myslenie, kreativitu, vysokú sociálnu a emocionálnu inteligenciu, schopnosť tvorivo a konštruktívne pracovať v tíme, prinášať vlastné autorské nápady a riešenia atď. Práve uvedené schopnosti a zručnosti, vrátane systematického a hĺbkového vzdelania v umení, (pop)kultúre a iných estetických fenoménoch, napomáha intenzívne rozvíjať aj štúdium estetiky, resp. estetickej výchovy.

Vzhľadom na tieto nové profesijné potreby a tendencie je potom na mieste otázka, nakoľko sa pri výbere štúdia máme riadiť iba podľa ekonomických kritérií alebo aj podľa toho, čo nás naozaj napĺňa, obohacuje, čo nám robí radosť a čo motivuje a rozvíja naše najlepšie schopnosti a predpoklady. V tomto zmysle sa jedným z vnútorne príťažlivých študijných platforiem, ako základu budúcej profesijnej spokojnosti, zmysluplnej sebarealizácie, a tým aj vysokého pracovného prínosu pre spoločnosť – môže stať aj štúdium nitrianskej estetiky.